Biochemická spotreba kyslíka (BSK)je jedným z dôležitých ukazovateľov na meranie schopnosti organických látok vo vode byť biochemicky degradované mikroorganizmami a je tiež kľúčovým ukazovateľom na hodnotenie samočistiacej schopnosti vody a podmienok prostredia. So zrýchľovaním industrializácie a nárastom populácie sa znečistenie vodného prostredia stáva čoraz závažnejším a rozvoj detekcie BSK sa postupne zlepšuje.
Pôvod detekcie BSK možno vystopovať do konca 18. storočia, keď ľudia začali venovať pozornosť otázkam kvality vody. BSK sa používa na posúdenie množstva organického odpadu vo vode, to znamená na meranie jeho kvality meraním schopnosti mikroorganizmov vo vode degradovať organickú hmotu. Počiatočná metóda stanovenia BSK bola relatívne jednoduchá pomocou metódy lúčovej inkubácie, to znamená, že vzorky vody a mikroorganizmy boli naočkované do špecifickej nádoby na kultiváciu a potom bol zmeraný rozdiel v rozpustenom kyslíku v roztoku pred a po naočkovaní a Na základe toho bola vypočítaná hodnota BSK.
Metóda inkubácie lúčom je však časovo náročná a komplikovaná na obsluhu, takže existuje veľa obmedzení. Začiatkom 20. storočia ľudia začali hľadať pohodlnejšiu a presnejšiu metódu stanovenia BSK. V roku 1939 americký chemik Edmonds navrhol novú metódu stanovenia BSK, ktorá spočíva v použití anorganických dusíkatých látok ako inhibítorov na blokovanie doplňovania rozpusteného kyslíka, aby sa skrátil čas stanovenia. Táto metóda bola široko používaná a stala sa jednou z hlavných metód na stanovenie BSK.
S pokrokom modernej vedy a techniky a rozvojom prístrojového vybavenia bola metóda stanovenia BSK tiež ďalej vylepšená a zdokonalená. V 50. rokoch sa objavil automatizovaný prístroj BSK. Prístroj používa elektródu s rozpusteným kyslíkom a systém kontroly teploty na dosiahnutie nerušivého kontinuálneho stanovenia vzoriek vody, čím sa zlepší presnosť a stabilita stanovenia. V 60. rokoch 20. storočia sa s rozvojom výpočtovej techniky objavil počítačový sieťový automatický systém zberu a analýzy údajov, ktorý výrazne zlepšil účinnosť a spoľahlivosť stanovenia BSK.
V 21. storočí zaznamenala technológia detekcie BSK ďalší pokrok. Boli zavedené nové prístroje a analytické metódy, aby bolo stanovenie BSK rýchlejšie a presnejšie. Napríklad nové nástroje, ako sú mikrobiálne analyzátory a fluorescenčné spektrometre, môžu realizovať online monitorovanie a analýzu mikrobiálnej aktivity a obsahu organických látok vo vzorkách vody. Okrem toho sa široko používajú metódy detekcie BSK založené na biosenzoroch a technológii imunotestov. Biosenzory môžu využívať biologické materiály a mikrobiálne enzýmy na špecifickú detekciu organických látok a majú charakteristiky vysokej citlivosti a stability. Technológia imunoanalýzy dokáže rýchlo a presne určiť obsah špecifických organických látok vo vzorkách vody párovaním špecifických protilátok.
V posledných desaťročiach prešli metódy detekcie BSK procesom vývoja od lúčovej kultúry po metódu inhibície anorganického dusíka a potom až po automatizované zariadenia a nové nástroje. S pokrokom vedy a techniky a prehlbovaním výskumu sa technológia detekcie BSK stále zdokonaľuje a inovuje. V budúcnosti možno predpokladať, že so zlepšením environmentálneho povedomia a zvýšením regulačných požiadaviek sa technológia detekcie BSK bude naďalej rozvíjať a stane sa efektívnejším a presnejším prostriedkom monitorovania kvality vody.
Čas odoslania: jún-07-2024
